9.FS - máj 2024

Močiar, Krupina (10.-12. máj 2024)

Misijná služba

Od 10. do 12. mája sme mali 9. formačné stretnutie na Močiari spojené s misijnou službou v Domove sociálnych služieb Nádej v Krupine. Bol to naozaj požehnaný čas plný zážitkov a radosti. 

V piatok sme začali svätou omšou vo Zvolene u Dominikánov, kde sme sa stretli aj s niektorými známymi tvárami ľudí, ktorých sme mali tú česť spoznať na ľudových misiách, ktoré tam prebiehali minulý rok pod vedením našich pátrov vincentínov - pátra Pavla CM a pátra Dominika CM. 

Po svätej omši sme sa presunuli autami do Močiara pri Banskej Štiavnici. Je to naozaj nádherný kraj, úžasné výhľady, čarovný západ slnka... Na chatu sme prišli vo večerných hodinách a spoločne si prichystali večeru z toho, čo každý priniesol, a zažili sme opäť nádhernú silu spoločenstva pri vzájomnom zdieľaní sa, čo kto prežil počas mesiaca. Boli to chvíle radosti, úsmevu, prijatia a vzájomného porozumenia. To sú práve tie chvíle, kedy človek cíti a vychutnáva si ten pocit, že niekomu na mne záleží. A to mňa osobne posúva vpred. Keďže sme potrebovali skoro ráno v sobotu vstávať, aby sme do Krupiny prišli načas, tak sme veľmi neponocovali a išli načerpať novú silu na službu, ktorá nás na druhý deň čakala.

V sobotu ráno sme si pripravili opäť spoločné raňajky a ešte pred nimi sme sa pomodlili rannú modlitbu a vzývali Ducha Svätého, aby na Turíce mohol vyliať všetky potrebné milosti do našich sŕdc. Po raňajkách sme naskočili do áut a vyrazili za misijným dobrodružstvom do Krupiny. V dome sociálnych služieb Nádej, ktorého zriaďovateľom je Národné združenie Spolkov kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul na Slovensku, nás privítal veľmi milý a ústretový pán riaditeľ, ktorý nám ukázal celé zariadenie a zoznámil nás s personálom. Práve prišiel kňaz, ktorý tam slúži pravidelne v niektoré dni sväté omše a my sme sa veľmi radi pripojili a prispeli aj svojim spevom, miništrovaním a službou lektorov. Po svätej omši sme si ešte so starkými zaspievali pesničky a pomohli tým, ktorí to potrebovali, presunúť sa do svojich izieb. Naša služba pre nich spočívala v tom, že niektorí, ktorí prejavili záujem, išli s nami na prechádzku vonku - išli sme buď po meste, do parku alebo na cintorín. Niektorí ostali vnútri a darovali starkým svoj čas v počúvaní ich príbehov, radostí a starostí. Takto sme prežili celý deň, ktorý nám daroval naozaj veľa. Títo starkí nám dali omnoho viac ako sme my dali im. Ukázali nám, aké nádherné je byť vďačný za všetko, čo v živote prežívame, mnohí z nich boli dojatí a starali sa o nás, poobede nás čakali s kávičkou a ich úsmev a radosť v očiach boli pre nás obrovským darom a povzbudením. Niekedy stačí tak málo, len si nájsť čas a venovať ho niekomu, kto túži byť stále milovaný a prijatý. Títo ľudia sú stále v našich modlitbách a to, čo sme s nimi prežili nie je len jeden deň misijnej služby, ale sú vzťahy, ktoré sa vytvorili a ktoré myslím pretrvávajú aspoň v spomienkach na nich v modlitbe. Večer sme sa vrátili na chatu a mali sme parádnu opekačku, zhodnotili sme deň a plný vďačnosti a radosti sme sa pomodlili a išli oddychovať.

V nedeľu sme boli na svätej omši v miestnom kostole, kde sme stretli tiež úžasných ľudí a miestneho pána farára, ktorý nás povzbudil k tomu, aby sme si vyprosovali milosť prijať dary Ducha Svätého počas Turíc, lebo Boh nám túži veľa dať, túži vylievať svoje dary a milosti, ale my Ho zabúdame o ne prosiť a zároveň ďakovať. 

Tento víkend bol pre nás hlbokým prežitím praktického misijného spoločenstva a mohli sme to, čo sme sa naučili počas predošlých stretnutí na formácii, pretaviť do praktickej služby svojim blížnym a vidieť v nich samého Ježiša, ktorý nám v konečnom dôsledku daruje omnoho viac ako sme my schopní darovať iným.

Bohu vďaka za to!