Udalosti
- kde sme všade boli -

Prežiarme Božou slávu naše problémy.

Ukrajinský tábor

- teenageri:)


Je tu víkend. Ostali sme tu už iba dvaja - Peťo a Majka. Odpustovou slávnosťou a exkurziou mesta Černivci sme pookriali naše unavené zmysly z minulého táborového týždňa, hoci prirodzená radosť, ktorá v nás ostala, sa nedala uhasiť ani tvrdým spánkom v ubytovni. Misionárky Zuzka, Mária a Evka sa pobrali s otcom Koľom na náročnú 7-hodinovú cestu k slovenským hraniciam. V nedeľu večer sa však vo dverách a v daždi objavili ďalší naši MiSeVáci - Tomáš, Inka, Janka, Anastázia a Petronela. Plní bázne a očakávaní sa vyčerpaní z cesty dostali k nám na farskú ubytovňu v areáli kláštora sestier Vincentiek v Storožynci. Po omši a večeri sme zasadli na bojovú poradu a dohodli sa na základnej stratégii misionárskeho boja v nasledujúcom táborovom týždni. Účastníkmi má byť mládež od 14 do 19 rokov, čo v nás vyvolávalo mierne obavy. Hlavnou témou tábora boli "Prázdniny s Bohom!".

Prvý deň, pondelok, sme sa hneď po raňajkách pustili do nášho misijného zápasu. Každý akosi inštinktívne vedel, čo má robiť: posledné prípravy, nákupy, nakladanie batožiny s táborníkmi do dodáviek a vyrážame smerom na Karpaty do malebnej dediny Jasiňa. Po tom, čo sme sa ubytovali v chate pod horami, sme absolvovali prvé zoznamovacie aktivity s našimi novými ukrajinskými kamarátmi. Rozdelili sme sa do skupiniek a nastavili pravidlá. Tábor bol o to náročnejší, že sme nemali kuchárku, takže sme spoločne varili, všetko pod dohľadom Majky, ktorú sme pasovali do rádu hlavnej šéfkuchárky. Deň sme zakončili na miestnom štadióne loptovými hrami a chlapci si spolu s dievčatami zmerali sily pri preťahovaní lanom. Kto vyhral? To vonkoncom nie je podstatné...

Utorok sa opäť niesol v duchu hier, no hlavným ťažiskom dňa bola turistika do miestnych kopcov a lesov. Cestou nás zastihol menší dážď, ktorý sa nám postaral o ďalšiu neplánovanú aktivitu. A bol to veru vzrušujúci zážitok, keď sa táborníci ochotne a spontánne podujali poznášať seno do snopov, čím pomohli horalskému bačovi aby seno nezmoklo. No a svätá omša v lese na improvizovanom oltári z kmeňa stromu, to sa len tak nevidí. Ale chrám, o ktorý sa nám postaral les, bol naozaj vydareným miestom pre slávenie liturgie. Po tom, čo sme sa nasýtili duchovným chlebom a vínom, sme sa pre zmenu pustili do pominuteľného pokrmu, opekaných klobás a špekačiek. Po návrate do tábora sme sa ešte chvíľu zabávali a išli sme spať.

Ako každý deň tábora, aj tento bol trochu o niečom inom. Streda sa niesla v duchu milovanej Božej ovečky. Každý táborník sa vcítil do roztomilého, poslušného a užitočného zvieratka - do ovečky - cez rôzne aktivity. Všetci sme sa pustili do kreslenia ovečiek na biele tričká. A keďže mnohí z prítomnej mládeže majú radi maľovanie, z tričiek vznikli hotové umelecké diela, na ktoré by aj Picasso zazeral závistlivým okom. Pozreli sme si duchaplný film a večerná adorácia pred Eucharistickým Kristom, Božím Baránkom, bola úžasnou bodkou za dnešným ,,ovečkovským" dňom. Ale pozor, slovo úžasný na Ukrajine v tomto kontexte určite nepoužívajte, lebo úžasný je v ukrajinskom ponímaní pocit vyjadrujúci ohromenie pri pozeraní hororového filmu. Podobne ako slovo čerstvý znamená skazený, alebo spojiť znamená opiť sa alkoholom, či páchnuť znamená voňať. No nesmieme sa ničomu čudovať, lebo sme v trochu inej kultúre a misionár sa musí vedieť rýchlo prispôsobiť.

Štvrtok sme strávili v rekreačnom horskom centre Bukovel. Oči aj ústa sa nám otvárali, keď sme videli, aké horské atrakcie Ukrajina ponúka. My sme sa podujali vyskúšať iba jednu z nich, a to lanovku. Cesta ňou bola naozaj pekná, a po výstupe na najbližší horský vrchol sme absolvovali krátku turistiku. Ešte zopár hier v prírode a putovali sme domov. Večer si táborníci pre nás pripravili kultúrny program a ukázali nám, čo všetko dokážu: hra na klavíri, ukrajinské piesne a hymna nás dojali. No čo Boh nechcel, alebo možno to bola iba jeho skúška, v tábore vypukla malá črevno-žalúdková epidémia. Ešteže každá druhá ukrajinská táborníčka túži byť zdravotnou sestrou, a tak bolo o pacientov dobre postarané. O tie vážnejšie stavy sa, samozrejme, postarala naša profesionálna zdravotná sestra Janka.

Piatok bol dňom, kedy sa táborníci mali naučiť, že lepšie je byť s Kristom vo večnosti ako v pekelných mukách v zatratení. Znie to tvrdo, no nedá sa nič robiť, aj o tom treba hovoriť. Hrou sme decká pripravili, ale poklad večného života museli objaviť samé. Dve družstvá sa vybrali na púť za pokladom. Správnou cestou ich navádzali rôzne indície. Bolo to naozaj dobrodružstvo plné mostov, opustených senníkov a stromových dutín plných kadejakej hávede. Poklad bol, našťastie, nájdený a bolo ho vidieť z miestneho dreveného kostolíka na kopci, v ktorom sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Čo myslíte, čo bol ten poklad?

Nasledujúcou svätou omšou sa však tento dobrodružný deň ešte vôbec nekončil. Prišla hodina strachu a vyslobodenia. Ako improvizované peklo poslúžila chatová pivnica. Bol v nej stuchnutý pach, teplo, čerpadlo a zopár nahnitých zemiakov. A samozrejme, výskanie a vzlykanie táborníkov so šatkami na očiach, ktorých tam doniesol miestny diabol s posluhovačmi v čase, keď sa nič netušiaci mládežníci zabávali na dvore. Vyslobodiť ich mohol iba ten, čo uspel v skúške, a keďže takých veľa nebolo, muselo nastúpiť anjelské komando animátorov, ktoré decká priviedlo priamo pred Eucharistiu do chrámu, kde sa mnohým otvorili oči a pochopili, čo je tým tajným pokladom, čo celý deň hľadali.

A je to tu, sobota a s ňou dojímavé lúčenia. Priznám sa, tieto emócie nezvládam a radšej by som iba povedal pryvit a skryl sa niekde z očí, no nedá sa nič robiť. Priania a objatia sú súčasťou táborového lúčenia, ktoré musí zvládnuť aj chlap. A aj napriek tomu, že ukrajinčinou sme sa veľmi dohovoriť nedokázali, zistili sme, že to vôbec nie je problém, lebo kde je obetavá Láska, tam sú slová aj tak zbytočné. Mikrobusy s mládežou odišli, no a nás čakala ešte náročná cesta s otcom Koľom k slovenským hraniciam. To je však už iné dobrodružstvo, ktoré zostáva už iba v našich misionárskych spomienkach.

                                                                                                                                       -pk-

Ukrajinský tábor

- deti:)

Na našu spoločnú misiu sme vyrazili v sobotu 21.júla 2018, keď sme prekročili ukrajinskú hranicu a zvítali sa s otcom Koľom, ktorý nelenil a na naše pôsobisko nás odviezol síce dlhšou, ale za to krajšou cestou, ktorá okrem iného viedla cez stred Európy a nezabudli sme navštíviť ani hrob bl. Marty Wieckej v mestečku Snyatin. Tu sme sa na ďalší deň ocitli na odpustovej slávnosti.

Misiu sme začali o dva dni po našom príjazde. Pred farou sme spolu s deťmi naskákali do áut a dodávok, ktorými sa na Ukrajine bežne pohybuje a vybrali sme sa bláznivými cestami na miesto nášho táboru - do Bojan. Tábor sa konal v centre, ktoré pozostáva z kostolíka, domčeka, kde sa býva, futbalového a volejbalového ihriska a táboriska. Centrum spravuje poľský páter Marcin, ktorému rozumieme o čosi viac ako ukrajinským ľuďom. Jeho verným pomocníkom je psík Túzik, ktorý nám a deťom robil po celý čas spoločnosť. Po ubytovaní sme zistili, že na nás cez týždeň čaká sychravé počasie a tak sme využili pekný čas a šli sme sa s deťmi kúpať na neďaleké jazero, čomu sa veľmi potešili a poriadne sa vo vode vyšantili. Odohnala nás prichádzajúca búrka. V centre nás čakal výborný obedík, po ktorom sme sa pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu a nasledovali zoznamovacie hry, ktoré bolo zo začiatku trošku zložitejšie vysvetliť a pochopiť, ale keď sme sa do toho všetci spolu dostali, deti sa tak smiali, až padali zo stoličiek. Ešteže sme mali našu excelentnú tlmočníčku Evku! Hry sme prerušili modlitbou sv. ruženca, po ktorom sme si pochutili na večeri. Nasledovalo hranie spoločenských hier a vymaľovávanie si. Žasli sme nad tým, ako aktívne sa detičky zapájali do modlitby a liturgie.

Decká sme rozdelili do troch skupiniek, každá mala v určitý deň presne stanovené povinnosti. Mali na starosti upratovanie po jedle, celého domu no a v neposlednom rade prípravu na liturgiu. Podľa toho sa po raňajkách rozleteli a táborový deň mohol začať. Sestrička Mariana si pripravila katechézy, z ktorých sme mohli aj my načerpať (keď sme teda práve niečomu porozumeli). Druhý deň sa deti tiež mohli vyšantiť pri rôznych hrách vo vnútri, ale aj vonku. Veľmi zanietene vyrábali táborové tričká, každý v duchu svojho tímu: Máriine deti (vedúci Majka L. a sestrička Miriana), Karmelata (Evka a Zuzka) a Marvel (Majka S., Peter a zdravotníčka Dana). Deti sa činili a my sme sa tešili, keď sme mohli pozorovať, ako sa pri rôznych aktivitách ukazujú ich dobré vlastnosti a krásne charakterové črty.

Ani nevieme ako, prišla streda, skočili sme do druhej polovice tábora. Trošku unavení z nočného dozoru na chodbách, ale odhodlaní, sme sa všetci tešili tomu, čo nás ešte čakalo. Dni mali podobnú štruktúru, tímy sa striedali pri plnení povinností, za čo boli bodovo ohodnotení. Stredajší táborový deň dostali deti za úlohu porozmýšľať nad svojimi talentami a nacvičiť si rôzne talentové ukážky. Popri tom sa, samozrejme, nezabudli hrať. My sme takto získali čas, aby sme pripravili ozajstnú táborovú olympiádu. V rámci disciplín mali deti ťahať ústami cukrík zaviazaný na šnúrke, hľadať súčet čísiel, skladali puzzle, spratávali zápalky naspäť do škatuľky so zaviazanými očami, ale sa aj zahrali na popolušku. Toľkého zanietenia pri všetkých týchto aktivitkách! Deti rozdelené do olympijských tímov spojila v jedno modlitba ruženca no a namiesto večere sme si spolu vonku opekali. Potom nasledoval talentový večer: deti spievali, hrali, zapletali vrkoče... Večer, ale aj celý deň, sme zakončili piesňami s gitarou.

Predposledný táborový deň bol vcelku akčný. Po raňajkách sme naskákali do autobusu, ktorý nás zobral na výlet! Najprv sme navštívili hrad Chotin, ktorý sa výšil ponad rieku. Mohli sme tu vidieť mučiareň, dobové pracovné stroje, delá, ale aj miestnosti plné obrazov. Dali sme si tu svačinku a navštívili sme tiež pravoslávny chrám, ktorých je na Ukrajine ako húb po daždi. Ďalej sme navštívili kostol sv. Nikolaja, ďalej Katedrálu, v ktorej sme mali sv. omšu, a tiež hrad v mestečku Kamianec Podolski. Tu nás chytil dážď, ale nevadí. Skryli sme sa v reštaurácii, kde nám počas prechádzky na hrad navarili obedík. Deti cestou naspäť v autobuse od únavy zaspali, a tak načerpali sily na posledný večer, kedy sme spoločne pozerali fotky z uplynulých dní, a ešte sme sa mohli spolu pozabávať.

Posledný deň tábora sme začali ako zvyčajne - rozcvičkou, modlitbou, raňajkami a uchopením tímových úloh. Tábor sme zavŕšili hľadaním pokladu, kedy deti na každom stanovišti dostali indíciu za správne odpovede. Na stanovištiach sa modlilo, zbierali sa kvietky na obetné dary, hádali sa hádanky, ukazovala sa pantomíma, rozosmieval sa horár, a tiež sa čosi hľadalo pod pohárikmi. Keď deti pospájali indície, vytvorili otázku. Jej odpovedaním našli miesto pokladu: kostol. Je to miesto, kde býva Ten, ktorý ťa stvoril. A pozval deti, ale aj nás. Takto krásne sme zavŕšili našu táborovú misiu - v dome Toho, ktorý to všetko zariadil a zorganizoval. Na Jeho dokonalej hostine. Zobral si nás do ruky ako svoje ceruzky a skrížil naše cesty s cestami týchto ukrajinských drobcov, ktorý boli v závere úžasní, ako aj po celý ten týždeň. Posledná fotka, posledné objatia, lúčenie... A už sme sa opäť valili po bláznivých ukrajinských cestách, každý svojim smerom. Do Storožynca, Pánky a Snyatiny. Uvidíme sa ešte niekedy? Veríme, že áno, veď už na ďalší deň sme sa s niektorými deťmi stretli na odpustovej sv. omši v Storožynci.

                                                                                                                                                   -zv-

Tábor gEDEóN


Po siedmych táborových dňoch zábavy, hier, dobrodružstiev a emócií sa deti pobrali domov. Niektoré lúčenia boli naozaj srdcervúce. A aj tí najtvrdší táboroví chlapci a dievčatá, čo vraj nikdy neplačú, neudržali na uzde svoje city a ich objatia boli tou naozajstnou odmenou pre animátorov a náčelníka tábora Gedeóna. A čo sme vlastne prežili, že sme sa tak rozcítili?

V nedeľu - v deň svetla - sa deti zhromaždili v pastoračnom centre malebnej dedinky Zubák a po krátkom čase sa rýchlo udomácnili. Všetko sa začalo vyvíjať tak nenápadne a tajomne. Opiekli sme si špekáčiky sponzorsky darované firmou NORD Svit a chystali sme sa spať. Keď už bola vonku tma, tak aj v celom táborisku nečakane zhaslo svetlo. Táborníci sa preto vybrali svetlo hľadať na okraj lesa, kde ho naozaj našli, a zároveň našli aj list - odkaz od oddaného Božieho bojovníka Gedeóna, patróna tábora. Gedeón im v liste ďakoval za odvahu ísť v tme po jeho svetelných stopách a vyzval ich, aby sa stali jeho odvážnymi pomocníkmi pri ochrane sveta a prírody. Deti na znak prijatia tejto úlohy poslali k nebu lietajúce lampióny.

Prvé táborové ráno prinieslo ďalšie prekvapenie. Z kohútikov prestala tiecť voda. Deti boli zmetené a nevedeli čo sa deje. Vznikol núdzový stav. Nemohli sa umyť, napiť a príprava obeda bola tiež ohrozená. Tak sa teda rozhodli hľadať náhradný zdroj vody. Našli ho pri studničke spolu s vodníkom, ktorý sa o odstavenie vody v tábore postaral, aby táborníkov priviedol až k sebe. Vodník bol skutočne autentický a niektorí mladší táborníci mali naozaj problém rozoznať realitu od rozprávky. Okrem vodníka našli deti aj ďalší list od Gedeóna. Podľa jeho inštrukcií boli rozdelení do družstiev a začali si formovať identitu svojej skupinky. Vytvorili si názov, bojový pokrik, dohodli sa na tímovej stratégii zbierania fazuliek za dosiahnuté úspechy, a samozrejme, keďže žiadny tábor nemôže byť bez charakteristickej hymny, všetci sa jednu chytľavú pieseň poctivo naučili. Celý deň sa potom niesol v znamení vodných hier a večer, tak ako každý nasledujúci, bol deň ukončený duchovným slovom od táborového náčelníka zatiaľ neodhaleného Gedeóna.

Utorok bol dňom ochrany zeme a rastlín. Navštívili nás dievčatá z organizácie Deti čistej Zeme n. o., ktoré nás hrami a súťažami naučili, ako separovať odpad a ako sa o prírodu starať. Poobede deti čakala výprava na okolité lúky, kde na vyznačenej ceste nachádzali odkazy a úlohy. Nakoniec táborníci našli aj rozprávkovú starenku - bylinkárku, ktorá ich naučila niečo o liečivých rastlinách a plodinách, ktoré môžu nájsť voľne na lúke či v lese. Spoločne si s ňou v kotlíku uvarili bylinkový odvar, ktorý im náramne chutil. Od starenky sme sa už ponáhľali na svätú omšu, kde nás dedinčania odmenili potleskom za spev aj ostatné službičky, ktorými sme obohatili túto slávnostnú chvíľu. Večera bolo skutočné výdatná, plná nátierok a syrov od spoločnosti Lunter (AlfaBio), ktorá sa takto rozhodla tábor podporiť. Listom od Gedeóna doručeným záhadnou a trocha uletenou poštárkou boli deti uvedené do vývoja ďalších dní ich pobytu.

Streda bola dňom slnka a mesiaca. Hneď po raňajkách a modlitbe sme sa rozdelili do áut, no keďže niektoré nechodili, skúsili sme celý tábor "nasáčkovať" do 2 osobných áut :). Na parkovisku sa nám to podarilo, no autá medzi tým prišli, jedno z nich dokonca elektrické, tak sme cestovali ako sa patrí - podľa predpisov. A docestovali sme až do firmy janom, ktorá sa ochranou prírody zaoberá prakticky: stavajú a prevádzkujú obnoviteľné zdroje energie a podporujú elektromobilitu. Športovo-vedemostný program nám v ich krásnom areáli pripravili ochotní mladí ľudia z o.z. MAJKI. Deti boli obdarované peknými cenami aj sponzorskými darmi v podobe šiltoviek, tričiek a cyklistických fľašiek. Poobede, už v Zubáku, si každý táborník skrášlil svoje tričko špeciálnou umeleckou technikou - batikovaním, a navyše sme sa naučili vyrábať kvalitné mydlá odliate do rôznych tvarov inšpirovaných prírodou. Deň sa potom niesol v znamení relaxu a loptových hier. Večer prišla opäť uletená poštárka a deťom doručila poštu, ktorú si písali navzájom a priniesla aj ďalší pozdrav od Gedeóna na ktorý už tak netrpezlivo čakali. Chlapci a dievčatá však nechceli nič nechať na náhodu a poniektoré sa rozhodli, že Gedeónovi búdu písať listy, pokým sa skutočne neobjaví. Gedeón ich starostlivo čítal a počas tábora ich skryte sprevádzal.

Štvrtok sa niesol v znamení zvieratiek, správneho prístupu k nim a ich ochrany. V tento deň sme, žiaľ, zažili počas hier aj zopár menších úrazov, ale prítomnosť na všetko dohliadajúcich zdravotníčok všetko vyriešila. Svätá omša na sviatok sv. Cyrila a Metoda samozrejme nemohla chýbať. A o zábavu na večernej diskotéke sprevádzanej šmolko-hudbou a tancami uviedol DJ Slimák s takmer skutočným domčekom na chrbte a obrovskými anténami na hlave. Večerná zábava sa niesla v duchu predvádzania rôznych vystúpení táborníkov a za svoje výkony boli aj patrične ohodnotení fazuľkami.

Piatok bol dňom človeka, a zároveň dňom, kedy mal prísť do tábora dlho očakávaný a ukrývaný Gedeón. No ešte pred tým museli deti dokázať, že sú hodné stretnutia s týmto Božím bojovníkom. Preto sa táborníci vybrali na potulky dedinkou Zubák na stretnutie človeka s človekom, teda s ľuďmi v nej, ktorým sa snažili vykonať zopár dobrých skutkov. Po tejto úspešnej misii sa vydali hľadať ďalšie dobro v sebe dobrodružnou výpravou lesom, počas ktorej si museli navzájom pomáhať, spolupracovať, riešiť rôzne záhady a pri tom stretávali rôzne rozprávkové bytosti, ktoré vytvárali tu správnu tajomnú atmosféru fantazijného lesa. Nadišiel večer a naši dobrodruhovia museli podstúpiť úplne prirodzenú záležitosť, ktorou je kliešťová obhliadka. Chvála Bohu zopár kliešťov sa objavilo iba na animátoroch, ktorí sú našťastie už na všeličo zvyknutí a nie sú to vôbec fajnovky. Teraz prišla chvíľa, ktorou sa dobrodružstvo tábora schýlilo k svojmu záveru - stretnutie so samotným Gedeónom. Deti k nemu prichádzali po jednom na okraj lesa. Gedeón ich milo prijal, poďakoval im za všetko krásne, čo spolu prežili a ukázal im najväčší poklad, ktorý v Zubáku objavil: v krabičke pod bielou plachtou bolo uložené zrkadlo, a keď sa nad ňu dieťa naklonilo, zbadalo seba samého. Áno, to bol a je najväčší poklad Gedeóna - deti, ktorým patrí svet zajtrajška. Gedeón ich na rozlúčku povzbudil, aby aj naďalej boli dobrými ľuďmi a chránili všetko dobré a krásne, čo pre nich Pán Boh stvoril. Bol to skutočne dojímavý zážitok pre deti aj animátorov. Vrcholom dňa však nebolo samotné stretnutie s Gedeónom, ale stretnutie s Tým, ktorý Gedeóna poslal, s Božím Synom ukrytým v Najsvätejšej sviatosti oltárnej - v Eucharistii.

Sobota bola dňom, ktorým sa vlastne toto rozprávanie začalo, a to už z časti poznáte: dojímavé lúčenia a radosť našich táborníkov, ktorí si mohli za získané fazuľky vybrať rôzne veci z táborového obchodíka.

To by bolo asi tak všetko, no my MiSeVáci týmto táborom nekončíme. Čakajú nás ďalšie misie, cez ktoré chceme priniesť vieru, nádej a lásku sprevádzanú radosťou pre všetkých tých, ktorý o ňu z akýchkoľvek dôvodov prišli.

Tábor gEDEóN sa podarilo zrealizovať aj vďaka mnohým ďalším skvelým ľuďom z vincentskej rodiny a firmám ako GreenWay a Voltia ktorí nám venovali svoju finančnú aj nefinančnú podporu a modlitebnú oporu. Ďakujeme!

                                                                                                                            -pk-

Ďakujeme sponzorom, ktorí prispeli na tento aj vďaka Vám skvelý tábor!!!

gEDEóN

Letný tábor pre deti zo sociálne slabších rodín

Tento rok sa naši členovia rozhodli svoju pozornosť okrem iných aktivít zamerať na deti zo sociálne slabších pomerov, pre ktoré plánujeme pripraviť týždenný letný tábor. Túžime, aby aj tieto deti mali možnosť zažiť niečo pekné, na čo by mohli spomínať, a hlavne, aby neprestali veriť, že dobro a láska ešte existujú, a preto sa vždy oplatí žiť.

Sociálny tábor s názvom "gEDEóN" sa bude niesť v téme spoznania a odhaľovania tajomstiev stvorenia sveta, prírody a človeka. Pomocou pestrých zážitkových aktivít a hier chceme zdôrazňovať úctu k životu, vzťah k sebe samému a druhým ľuďom a dôležitosť ochrany životného prostredia, v ktorom žijeme.

Finančne nás môžete podporiť na číslo účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni:

IBAN: SK0209000000005057251137 - BIC/SWIFT: GIBASKBX

Do poznámky uveďte: tábor gEDEoN

Ak sa rozhodnete podporiť nás nefinančne, môžete nás kontaktovať a dohodneme sa:

Predseda združenia - Baštová Petronela: + 421 911 828 839; misevi.slovakia@gmail.com

Zodpovedný vedúci tábora - Paroha Mário: + 421 911 668 353

Ďakujeme Vám za akúkoľvek pomoc a Vaše modlitby!

MISEVI rodinka a jej vysielacia sv.omša na Kazachstan:)


MISEVI SLOVAKIA

na návšteve MISEVI POLSKA

Sadli sme do auta jednu peknú sobotu v skorých ranných hodinách a namierili si to rovno do Zawadky na druhej strane Tatier. Boli sme sa spoločne pozrieť ako prebieha taká Obnova na poľský spôsob. Na naše prekvapenie tam bolo veľmi veľa mladých ľudí. Spoločný čas trávili pri stravovaní, ktoré si sami pripravovali, pri prednáška, ktorým predchádzali úsmevné zato originálne úlohy, predstavenie organizácie pracujúcej s bezdomovcami, hrami, prezentáciou našej maličkosti a samozrejme slávnostným ukončením dňa Sv. omšou. Príjemná výmenna skúsenosti, rady a tipy ako sa to dá inak sme si pekne vymenili a dohodli, že naše stretnutie určite nebolo posledné. Už teraz sa tešíme na spoločnú spoluprácu...Ďakujeme :)

GENERAL ASSEMBLY MISEVI

SALAMANCA 22. - 26.2. 2018

Krajiny ako Nemecko, Brazília, Kolumbia, USA, El Salvador, Španielsko, Írsko, Taliansko, Libanon, Mexiko, Poľsko, Venezuela... sa zúčastnili svetového stretnutia MISEVI. Jazykovú barieru vyriešili šikovní tlmočníci, ktorým sme dali voľno pri prezentovaní MISEVI SLOVAKIA. Prezentácia zaznela v troch jazykoch angličtine, španielčine a francúzštine. Výstižný opis nášho pôsobenia a zhrnutie nášho smerovania si zaslúžil veľký potlesk a pochvalu:). A už o nás vedia všade:).

Hlavnými bodmi podujatia bola diskusia o dianí za posledné štyri roky (kedy bolo stretnutie na Kostarike). Kam sa koordinačný tím MISEVI INTERNATIONAL posunul, ako plnil svoje poslanie a čo naopak zanedbal. Tieto podnety tvorili aj základ pre plán na daľšie štyri roky, ktoré si už musí zmenežovať nový koordinačný tím. Tri úvodné dni, poučenie o celkovom priebehu a v nedeľu nastal deň D. Začalo hlasovnie. Voľby boli náročné a trvali dlhšie ako sa predpokladalo...jednotlitvých zvolených oficiálne oslovil P. Tomás Mavric CM s otázkou či prijímajú členstvo, niektorí svoje nominovanie museli odmietnúť. Všetko však nakoniec dopadlo na výbornú a tažký proces nám ponúkol mená nového tímu MISEVI INTERNATIONAL. Jeho prezidentom je bývalý prezident MISEVI LIBANON a členovia z USA, Španielska, Venezuely a Kolumbie. Pekne poskladané za rôzne časti sveta. Slovensko aj keď ešte nemôže voliť, sa predsa aktívne podielalo na asistencii pri všetkých častiach programu ako aj voľbách. Assembly bolo síce ukončené slávnostnou sv. omšou, ktorú slúžil P. Tomás Mavric CM, ale v naších srdciach zostanú spomienky ešte dlhé roky. Veríme, že nový tím zostáva naďalej aj vo vašich modlitbách, aby sme spoločne tiahli jedným a predsa jedinečným spôsobom.                                                   M.

Valné zhromaždenie 2018

Čo bolo minulý rok a čo nás čaká tento rok?

Táto otázka bola nosným zamyslením pre všetkých členov Misevi v Banskej Bystrici. Zasadli sme k "okrúhlemu stolu" a po trojdňovej diskusií sme si prešli detailne celý minulý rok, naplánovali smer na rok 2018 a poďakovali Bohu, že stále stál pri nás. Záverom stretnutia bola slávnostná sv. omša pri ktorej sme si obnovili naše sľuby. Veríme, že na krídlach lásky budeme naďalej slúžiť jeden druhému, okoliu, rodinám, priateľom, kolegom a vlastne celému svetu, ale najmä Bohu. Už čoskoro začneme odhaľovať naše plánované plány:). *M.

Síce akcia ZMM, ale zapojili sme sa aj my Miseváci

Alebo ako prevetrať pred pôstom šaty...

ZMM-áci, majú parádne plesy. Konajú sa každoročne v Nitre, kde sme svojou maličkosťou v tomto ročníku prispeli aj my. Kto by si predsa nechal ujsť Movie night s hviezdnym chodníkom, alebo červeným kobercom. Pekná zábava bola spravádzaná tombolou, vtipným programom a asi až zo zákulisia vytiahnutými tanečnými kreáciami. O hudobné vyžitie sa postaral DJ, ktorý pri vkladaní pesničiek do svojej rebríčkovej hitparády, asi vôbec nebral ohľad nato, že vybral len to najlepšie z najlepšieho a nemali sme čas ani okamih si počas tanečného kola sadnúť.  Ďakujeme ZMM za vydarenú akciu.

Deň oslavy s chudobnými

17.11.2017


Bratislava - útulok sv. Lujzy

Misevi sa spolu so ZMM vybrali potešiť chorých do útulku sv. Lujzy v Bratislave. Dopomohli k tomu najmä sladké a slané dobrôtky, ktoré pripravili návštevníci stacionára a dom na pol ceste Dom nádeje. O zábavný program sa postarali dievčatá zo ZMM. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili a tým nám umožnili stráviť príjemné doobedie.

Banská Bystrica


Námestovo


Nitra


   NÁBOR ORAVSKÁ PRIEHRADA - VERÍM PANE

ĎAKUJEME !!!

  ZUZKA je už na HONDURASE:)


WORKSHOP LUMEN FESTIVAL

 3.6.2017 o 9:30

ZŠ Angely Merici, Trnava

Misia - štýl života

Cítiš vo svojom živote nepokoj? Chýba ti niečo v Tvojom každodennom kolobehu povinností a starostí? Boh ŤA volá, aby si urobil VIAC! Tak vyjdi zo svojej komfortnej zóny a povedz ÁNO Božiemu dobrodružstvu a zažiješ zázraky!

...viac na mieste:)

                                                             Teší sa na vás tím MiSeVi


MISEVI stretko Bratislava

každý UTOROK

Kostol sv. Vincenta, Ružinov

o 18:45 hod.

Utorky patria stretkám Misevi v Bratislave. Pridaj sa k nám a zapoj sa do prednášky, diskusie, modlitby, hier, zdieľaní...alebo do čohokoľvek čo navrhneš. Aktuálny zoznam ľudí, ktorí idú, témy alebo návrhy môžete zdieľať na facebook stránke, alebo nás kontaktujte na misevi.slovakia@gmail.com. Tešíme sa na vás:)