4.FS - marec 2026

Donovaly (13. - 15. marec 2026)

Misijný a vincentský štýl;  Úskalia misionára


Tentokrát sme formačné stretnutie absolvovali v horskom prostredí v Donovaloch, v penzióne Zornička.

V piatok sme začali slávením svätej omše, ktorú odslúžil p. Kristián Libant CM. Gitarou a pôstnymi piesňami nás sprevádzala naša Zuzka.

Následne sme spoločne zasadli k stolu a vychutnali si večeru so spoločnými rozhovormi. Po nej sme sa spoločne pozdieľali, kde sme sa vzájomne inšpirovali a povzbudili v období pôstu. 

Nočná krížová cesta vedúca miestnym lesom so zastavením sa pri kríži. Tomuto krásnemu a hlbokému zážitku predchádzala aktivita, kde sme si na svoj prinesený "kameň" – mali napísať svoje "bremeno - ťažobu", a symbolicky odovzdať  - položiť ku krížu (odovzdať Bohu). Bol to pre nás všetkých veľmi silný a emotívny zážitok krížovej cesty inak.

V sobotu medzi nás zavítal kňaz z Dolnokubínskeho dekanátu pôsobiaci toho času v Zázrivej, a to duchovný otec Mgr. Pavol Hucík. Počas prednášky nás previedol svojím misijným pôsobením v Bolívii, cez veľmi zaujímavú prezentáciu plnú rozmanitých fotografií zachycujúcich jednoduchý – misijný život a život samotný. 

Bolívia - krajina rozmanitosti s nádhernou prírodou, vysokými horami, skalami a krásnymi výhľadmi i silnou indiánskou kultúrou. Misijne tu pôsobil spolu so svojim spolubratom otcom Jánom Piatakom. Zamerali sa na pastoráciu a pomoc chudobným, kde ich život a cesty boli naozaj misijné, nakoľko sa do usadlostí dopravovali k miestnym obyvateľom niekoľko hodín. Stretávali sa a spolupracovali aj so zosnulým otcom Ondrejom Peštom. V krajine cítiť poverčivosť nakoľko mnohí veria liečiteľom a šamanom viac ako lekárom. Otec Pavol poukázal, že aj tu v tejto krajine je veľmi dôležité ohlasovať Ježiša Krista a jeho lásku. Poukázal na silu a potrebu modlitby vo svojom živote ako aj potrebu a vďačnosť za modlitby ostatných, ktorí aj takouto službou im pomáhajú žiť misijný život. 

Na záver jeho skvelej prednášky nás rozdelil otec Pavol do dvoch skupín s úlohami - misijnej animácie spočívajúce v prezentácii osobného "mikro-svedectva", a následne ohlásenie kerygmy človeku, ktorý je skeptický vo viere. Spoločné vyhodnotenie a zhrnutie obidvoch úloh vo vytvorených skupinkách.

Ďalším bodom  programu bolo aktívne zapojenie členov formácie, ktorí prezentovali svoje pripravené katechézy, rozšírené o následnú diskusiu či usmernenie.

Počas dňa nás opäť svojou prednáškou obohatil páter Kristián, ktorý pútavo prezentoval svoje nedávne pôsobenie v Hondurase - stredoamerickej krajine obklopenej palmami, kokosmi či banánovníkmi. V krajine akoby na konci sveta. Poukázal na rôzne úskalia misionára a samotnej misie v odlišných prostrediach, vyzdvihol evanjelizáciu, modlitbu a samotné pôsobenie na misii. Vrátil sa na miesto svojho misijného pôsobenia po 10 rokoch, kde nostalgicky no zároveň s láskou a radosťou pozeral na miesta kde bol, kde pôsobil, kde bol a stále je Ježišovým učeníkom ohlasujúcim evanjelium.

Myšlienka svätého Vincenta de Paul:

"Nestačí Boha milovať, treba sa pričiniť, aby ho milovali aj iní."

Veľmi milou a radostnou prednáškou nás obohatila o svoje skúsenosti členka MiSeVi – Janka z Lendaku, ktorá bola v roku 2020 na misii v Hondurase ako zdravotná sestra. Pomáhala chorým, chudobným, neúplným rodinám, deťom z ulice o ktoré sa nemá kto postarať. Bola tam kde bolo treba, žena s otvoreným srdcom, s úsmevom na dlani. Dávajúce srdce, srdce, ktoré zanechalo komfort našej krajiny a odišla tam kde je cítiť chudobu a zastavený čas.


Nesmiernym povzbudením bola návšteva členov z MiSeVi Poľsko, kde sa s nami podelili Oľga a Iza o skúsenosti z misijného pôsobenia na Madagaskare a v Benine v Afrike. 

Ich skúsenosti, projekty a výzvy spojené s misijnou činnosťou v obidvoch krajinách - krásne, inšpiratívne, zaujímavé, poučné. 

Prednášky boli pútavo zdokumentované formou fotografií a videí. Ich život v oboch krajinách bol misijný doslovne. 


Deťom v týchto krajinách zabezpečujú edukáciu, vytvorili školy, zabezpečili školské a športové pomôcky. Deťom je počas dňa venovaný priestor nielen na edukáciu ale aj na hru a prežívanie radosti. Taktiež významnou a pravidelnou činnosťou pre deti je poskytnutie jedla formou jednoduchých raňajok a obedov. Vedú ich k osobnej hygiene, hlavne k hygiene rúk, aby predchádzali chorobám a infekciám.

MiSeVi Poľsko založilo e–shop, kde predávajú výrobky z Madagaskaru a z Beninu, majú vytvorené rôzne finančné zbierky ako napríklad Nadácia pre Afriku, ktorá z finančných darov pomohla vybudovať laboratórium na Madagaskare. Výrazné zlepšenie diagnostiky detí a chudobných, účinnejšia liečba a viac zachránených životov. Taktiež veľmi inšpiratívna bola pomoc chorým formou fyzioterapie, ktorú poskytovali chorým, či výstavba studní na zabezpečenie vody. 

Vzájomne sme sa podporili, otvorene sme hovorili o výzvach, ktorým čelíme v našej práci a vyzvali sme k možnej spolupráci s príležitosťami na nové nápady. Srdečne "ĎAKUJEME" za ich rozhovory, skúsenosti, podnety, postrehy, úsmevy, radosť a príval pozitívnej energie. Ostatok večera sa niesol v duchu radosti, smiechu , energie a spoločenských hier.

Posledný deň sme náš formačný víkend zakončili svätou omšou v miestnom kostole, kde na záver bola zorganizovaná charitatívna finančná zbierka Boj proti hladu, ktorú každoročne organizuje Vincentská rodina.

Na záver chcem týmto srdečne pozdraviť všetkých členov MiSeVi, ktorí sa tento víkend s nami streli a prijali pozvanie na tento víkend spolu so svojimi rodinami, deťmi a bábätkami. Po spoločnom nedeľnom obede sme sa všetci rozišli do svojich domov – "od východu až po západ".

Modlitba, otvorené srdce a dobré skutky, nech sú odrazom našej duše.

-Ďakujeme-