Sv. Vincent
- Sv. Vincent de Paul -

Sv. Vincent žil v odbobí, kedy nebolo ľahké prežiť. Buď boli ľudia prebytočne bohatí, alebo nemali čo vložiť do úst. Boh do týchto ťažkých nepomerných čias poslal muža, ktorý svojou tvrdohlavosťou menil zatvrdnuté srdcia ľudí a snažil sa vniesť rovnováhu.

Sv. Vincent vyburcoval ľudí, aby sa tí čo majú veľa podelili s tými čo nemajú čo jesť. To boli počiatky misií a počiatkov premýšľania o organizovaní a zdieľaní medzi ľuďmi.

A to vôbec nebolo všetko...tu sa jeho život ešte len rozbiehal. Pretože kam prišiel, tam sa diali veci...

Myšlienky

"Boh koná svoje dielo ani nie tak množstvom svojich pracovníkov, ako skôr vernosťou tých, čo volá, i keď ich je málo."

"Boh ponecháva človeku jeho slabosti, aby skryl ako popol jeho čnosti, a tým spôsobí, že vo vedomí svojich slabostí je pokorný."

"Liekom na starosti je láskavosť."

"Ak vám napadne, že nie ste na nič súci, povedzte si: Tým lepšie, lebo Boh má vo zvyku používať tie najneschopnejšie nástroje na to, aby vykonal veľké veci."

"Byť kresťanom a vidieť trpiaceho brata bez toho, aby sme vedeli trpieť s ním, znamená byť bez lásky a byť kresťanom iba podľa mena."

"Cirkev býva prirovnávaná k veľkej žatve, ktorá potrebuje robotníkov - ale robotníkov, ktorí skutočne pracujú."

"Skutočne, Boh vo svojej múdrosti dobre usporiadal veci tohto sveta: po dni nasleduje noc, po radosti smútok, po priazni nepriazeň, aby sa náš duch pridŕžal jedine Boha, ktorý riadi všetky zmeny."

"Činorodá láska otvára srdcia a zatvára oči."

"Nestačí mať lásku v srdci a na perách. Musí prejsť do činov, lebo iba vtedy je dokonalá, keď v srdciach tých, ktorých milujeme, vzbudzuje lásku."

"Náš Pán vychádzal svojou láskou v ústrety tým, ktorí mali v neho veriť. Môžeme robiť, čo chceme, nikto nám nikdy neuverí, ak neukážeme súcit a lásku k tým, čo nám podľa nášho priania majú veriť."

"Čo sme, nám oveľa lepšie ukazuje choroba než zdravie."

"Usilujme sa o pokorné zmýšľanie, ktorým si vysvetlíme správanie svojho blížneho v dobrom a znesieme jeho drobné slabosti."

"Naším poslaním je byť vtelenou Božou dobrotou pre chudobných a chorých a zastupovať im Boha."

"Náš Pán zaujímal vždy posledné miesto. Tak aj my musíme svojho blížneho predchádzať dobrotou srdca a nikdy sa nevtierať, nehovoriť naprázdno, ale zdvotile a s láskou."

"Láska môže aj neprekonateľné ťažkosti premeniť na dobrovoľné znášanie a na obetavosť."

"Dajte mi ľudí modlitby. Tí dokážu robiť čokoľvek."

"Koľké šťastie vytrvať na mieste, na ktoré nás postavil Boh! Aké však nešťastie pevne sa usadiť na mieste, kam nás Boh nepovolal!"

"Máme sa stýkať navzájom s hlbokou úctou. Kto sa chce uzavrieť a predstiera, že je veľkým pánom, tomu sa uzavrú srdcia, ktoré by sa mu inak otvorili."

"Dobročinná láska je veľká pani: treba robiť všetko, čo prikazuje."

"Ľahko je z nedostatku čnosti prejsť k extrémom, namiesto spravodlivosti konať prísne, namiesto horlivosti unáhlene. Hovorí sa, že z dobrého vína sa ľahko stane ocot a prekypujúce zdravie poukazuje na blížiacu sa smrť."

"Maj súcit s chudobnými. Potom bude pokoj tvojho srdca nekonečný."

životopis...

Sv. Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax vo Francúzsku na úpätí Pyrenejí. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Bolo ich šesť detí a od malička museli tvrdo pracovať. Vincent mal od malička zmysel pre chudobných a kde mohol, tam ich obdaroval. Keď to videl otec, zaumienil si, že urobí všetko preto, aby sa jeho syn stal kňazom. Tak sa aj stalo. Odišiel k františkánom, tam nadobúdal základné vedomosti. Bol veľmi nadaným a usilovným a čoskoro si sám zarábal na živobytie doučovaním iných, takže nebol na ťarchu rodičom. V roku 1597 prešiel na univerzitu v Toulouse. To už stálo veľké peniaze. Otec predal voly aj pluh, len aby syn mohol študovať. V roku 1600 bol Vincent vysvätený za kňaza. Potom pokračoval v štúdiach v Zaragoze a v Toulouse. V roku 1605 cestoval z Marseille do Narbonu. Bola to krátka cesta, išiel loďou. Cestou ich však prepadli piráti, zajali ich a odvliekli do severnej Afriky. Tam ich predali za otrokov. Vincent pracoval ako pomocník u lekára, neskôr na veľkostatku. Bol vzorným robotníkom a povzbudzoval svojich druhov, aby vytrvali. Rozprával im príbehy zo života svätých a učil ich žalmy. Dostalo sa to do uší jednej z troch žien farmára. Zašla za Vincentom a veľmi sa jej zapáčilo, čo rozprával. Spolu sa dohodli a tajne aj s jej mužom opustili Afriku. V roku 1607 pristáli vo Francúzsku. V Avignone sa ona dala pokrstiť a jej muž, ktorý bol kresťanom-odpadlíkom, znovu vstúpil do Cirkvi.

V tom istom roku navštívil Rím a potom sa stal dvorným kňazom v Paríži u kráľovnej Margity z Valois. No Vincentovi sa to nepáčilo. Roku 1612 sa stal správcom farnosti na jednom parížskom predmestí. Neskôr bol vymenovaný za farára do obce Chatillon-les-Dombes. Mal vplyv na grófsku rodinu Gondiovcov, pomáhal pri výchove troch synov, z ktorých sa jeden stal významným vojvodom a druhý kardinálom. S finančnou i morálnou podporou grófky Gondiovej sa začal venovať kazateľskej činnosti, chodil z dediny do dediny spolu s viacerými kňazmi. Arcibiskup bol tomu rád, lebo mnoho hriešnikov našlo cestu späť do Cirkvi. Roku 1625 im venoval dom, kde Vincent usporiadal svoje bratstvo, ktoré v roku 1631 potvrdil pápež Urban VIII. ako kongregáciu. Vincent ich nazval lazaristami podľa domu sv. Lazára, ktorý dostali do daru. Vincent vystaval dom pre chorých a chudobných, chodil do väzníc a neúnavne sa staral o tých, ktorí to potrebovali.

Popri mužskej kongregácii založil v roku 1633 so sv. Lujzou de Marillac apoštolskú spoločnosť žien - Dcéry kresťanskej lásky. Nepredpísal im uzavretý kláštorný život ani slávnostné večné sľuby. Chcel, aby sa čím viac venovali tým, ktorí to potrebujú, napr. nemanželským deťom. Staral sa o padlé ženy, starých, založil pre nich nemocnicu, vybudoval blázinec. Zaviedol duchovné cvičenia pre kňazov, ale aj pre obyčajných ľudí. Posielal svojich kňazov ako misionárov do Poľska, Maďarska, Škótska, Írska, Tunisu, Alžírska... Popritom ani jeden deň nevynechal rozjímanie, hlbokú modlitbu, sv. omšu a breviár. Bojoval proti jansenizmu - pesimistickému bludu, ktorý sa vtedy šíril vo Francúzsku. Posledných jedenásť rokov veľmi trpel na bolestivú zimnicu. Zomrel náhle - 26. septembra 1660 veľmi zoslabol. Zaopatrili ho sviatosťami zomierajúcich a na druhý deň, 27. septembra 1660 zomrel. Mal osemdesiat rokov. Po päťdesiatich rokoch našli jeho telo neporušené. Roku 1737 bol vyhlásený za svätého. Je patrónom všetkých diel lásky k blížnemu.

ZDROJ: https://www.zivotopisysvatych.sk/vincent-de-paul/

odporúčame...

Celý životopis svätého Vincenta de Paul, ktorý je

Patrón združení, podnikov, kňazov, detských domovov a nemocníc, väzňov a pri hľadaní stratených vecí nájdete v knihe.

Svätý Vincent de Paul - misionár lásky

od autora Viliam Hünermann

alebo stránku: